Ako som ju spoznala

19.02.2018

Moja láska ku káve

Počas štúdia som pracovala v kaviarni, kde som sa stretla s pravou talianskou kultúrou kávičkárov a rituálom, ktorý ju sprevádza. Taliansko je známe svojou kávou a nezameniteľným espressom. V kaviarňach môžete už skoro ráno stretnúť nádherný taliansky chaos pri objednávaní "povinnej" rannej kávy, ktorá má samozrejme tisíc spôsobov prípravy, variácii a každý klient má tu "svoju". Pozor na to, aby ste hneď rozpoznali vášho stáleho štamgasta a aby jeho "horúce espresso ristretto s penou ale bez mlieka vo veľkej šálke a s trstinovým cukrom" prišlo včas a tak ako ho má rád. Zo začiatku sa zdalo komplikované pripraviť kávu tak, ako je na ňu každý zvyknutý a aby to bolo presne to pravé, čo od svojej šálky kávy čaká. Ale netrvalo dlho a všetko sa zrazu zdalo také samozrejmé a jednoduché. Káva mi vošla pod kožu a nie nadarmo sa hovorí, že na dobré sa ľahko zvyká. Postupne som sa začala zaujímať o kávu aj osobne, viac ako sa očakávala v kaviarni. 

V kaviarňach v Taliansku je nastavený určitý štandard, ten treba dodržiavať, ale pozornosť sa kladie na kvantitu a nie na kvalitu kávy, ktorá je v mlynčeku. Kaviarne majú svojich stálych dodávateľov, s tým spojené reklamné gadgety, kávostroj je v prenájme, reklama pod zvučnými menami ako Lavazza, Segafredo, Illy...a iné. Majiteľ si nemôže vyberať kvalitu ani stupeň praženia kávy a nie je jednoduché zmeniť dodávateľa. Moja zvedavosť a zväčšujúci sa záujem o kávu ma priviedol k tomu, že som saprihlásila na kurz o káve vo Florencii. Tu som sa prvýkrát stretla s "Treťouvlnou" kávy a zaumienila som si, že toto bude tá správna cesta akým spôsobom a akú kávuponúknuť. Roky praxe v kaviarni neboli určite zbytočné a kávu som sa naučilanielen pripravovať, servírovať, ale aj milovať.